Fyzikálno-chemické vlastnosti kameňov Taihu sú úzko spojené s procesmi ich tvorby a chemickým zložením. Pozostávajú predovšetkým z vápenca-konkrétne z uhličitanu vápenatého-, tieto kamene sú veľmi náchylné na rozpúšťanie vodou s obsahom oxidu uhličitého. V priebehu rozsiahlych geologických epoch sa prostredníctvom kombinovaných síl nárazu vĺn a chemického rozpúšťania postupne vyvíjajú do svojich charakteristických foriem-charakterizovaných štíhlosťou, zákrutami, perforáciami a priesvitnosťou, ako aj kľukatými kontúrami a zaoblenými povrchmi-, čím sú príkladom svojich výrazných chemických vlastností.
Geografický pôvod kameňov Taihu má v zásade jednu spoločnú črtu: všade tam, kde existujú ložiská vápenca-a kde terén prešiel dlhou vodnou eróziou (vrátane eróznych a korozívnych účinkov jazernej, riečnej alebo podzemnej vody),-tvorba kameňov Taihu je výraznou možnosťou. Je to preto, že primárna zložka vápenca, uhličitan vápenatý, ľahko podlieha chemickým reakciám s vodou a oxidom uhličitým, čo vedie k jeho rozpusteniu; v priebehu rozsiahleho geologického času tento proces poskytuje kamenné vzorky, ktoré majú jedinečné morfológie a definujúce atribúty charakteristické pre kamene Taihu. Táto inherentná charakteristika zodpovedá za pomerne rozšírenú distribúciu zdrojov kameňa Taihu; skutočne každá lokalita, ktorá spĺňa uvedené geologické predpoklady, má potenciál slúžiť ako miesto na výrobu kameňov Taihu.
